Co na to povedat....
Zalozil som si blog a skusim zistit, ako sa lidi zajimaji o to co sa deje okolo mna a tyka sa aj inych.
Pisat budem , co ma naadne , lebo tento blog je o myslienkach a okamzitych pocitoch.
Rano som otvoril oci a zistil som , ze sa nemozem pohnut, lebo mam nieco z krkom.
Tak lezim a divam sa do stropu a skusam zistit preco mam dnes vstat a nieco robit.
Pustim notas a pozrem,ci som naozaj vzhuru.
Potesi ma prvni sprava na Skype, druha uz nie..
Konecne mam pracu , ale nemam z toho dobry pocit. Nieco tomu chyba...
Mozno sa bojim, vyzvy, alebo vzdialenosti, neviem..
Je tam vela otazok, na ktore nepoznam odpoved.
Po rozhovore s kamaradkou zistim, ze na mne zalezi az dvom ludom, mne a dcere...
Tak ma to potesi, az mi z toho tecu slzy.
Z toho dobreho pocitu sa vratim do postele a nevylezem....
Skusim prijst na ine myslienky aspon vo svete fantazie, ke dobro zvitazi a laska si najde kazdeho...